PETRŽALSKÉ NEZÁVISLÉ KULTÚRNE MIESTA

Bratislavský galerijný víkend s názvom Petržalka Gallery Weekend sa tento rok nemohol konať. Preto sme sa rozhodli vám priblížiť nezávislé kultúrne priestory sídliace v Petržalke cez náš blog. Petržalka sa vyznačuje priestormi pre občiansku vybavenosť na terasách pod panelákmi. Avšak veľa z týchto nebytových priestorov je prázdnych, a sú vo vlastníctve mestskej časti alebo vlastníkov bytov, ktorí nemajú dostatočnú motiváciu na hľadanie nájomcov. Ako prvá galéria sa do Petržalky presťahovala z centra mesta Photoport gallery a ostatní sa inšpirovali. 

LOM

LOM je vydavateľstvo, výrobca rôznych experimentálnych hudobných nástrojov a mikrofónov, kultúrny priestor, zvukové a mykologické laboratórium. V Petržalke na Mlynarovičovej ulici funguje od júna 2018. Predtým sídlili v priestoroch, ktoré neboli verejne prístupné. Na naše otázky odpovedal Jonáš Gruska.

Ako ste sa k priestoru dostali? Aké máte podmienky, sú výhodné? 
Kamarát ho našiel v ponuke Bytového družstva Petržalka. Cenovo je to podstatne výhodnejšie ako napríklad Cvernovka alebo podobné “kreatívne huby”. Dĺžka zmluvy je zatiaľ na 5 rokov, uvidíme čo sa stane potom.

Ste súčasťou Petržalka Gallery Weekend? Píšete, že “cieľom je sprístupnenie súčasného umenia obyvateľom Petržalky.” Ako to hodnotíš? Darí sa vám to? 
V momentálnej situácii samozrejme vôbec. Ale mali sme to podľa mňa dobre nastavené, postupne si na nás začínali ľudia z okolia zvykať a sem tam sa aj niekto ukázal na akcii. Počas PGW sme mali plno.

LOM sa nachádza v priestore bývalého mäsiarstva. Stalo sa, že prišli ľudia dovnútra a boli nahnevaní, že čo to tam teraz je?
Áno, ale to mäsiarstvo bolo už dlho zatvorené. Sem-tam si niekto povzdychol, že mu chýba, ale v blízkom okolí je plno náhrad. Keby videli v akom stave boli priestory v ktorých sa to mäso skladovalo, možno by im ani nebolo ľúto. 

Čo je výhoda /nevýhoda lokality v Petržalke? 
Milujeme občiansku vybavenosť a prírodu Petržalky. Naozaj. Obzvlášť pri prestavbe a čistení priestorov sa nám veľmi hodilo, že máme po ruky sanitu, farby-laky, železiarstvo, elektroinštalačné potreby – všetko v okruhu 100-200 metrov. V starom meste by to bolo problematickejšie. Dostupnosť je tiež skvelá, vďaka novým električkám. Už len ľudí naučiť prekračovať Dunaj za kultúrou.

https://lom.audio/
https://www.facebook.com/lom.space

HOTDOCK GALLERY

HotDock Gallery je artist-run galéria, čo znamená, že ich päťčlenný tím nemá kurátorskú koncepciu, všetci sú umelci. Zameriavajú sa na prezentáciu angažovaného, nie úplne bežného umenia s názorom, a takisto organizovaniu prednášok. Od roku 2010 fungovali v iných priestoroch, pred dvoma rokmi sa presťahovali na Topoľčiansku ulicu. Nasledujúci text je extrakt z rozhovoru, ktorý urobila Karíma Al-Mukhtarová s Jurajom Rattajom, Ludmilou Hrachovinovou, Jaroslavom Kyšom a Romanom Bicekom. Rozhovor bol uverejnený v novinách vydaných pri príležitosti Petržalka Gallery Weekend 2019.

Prečo ste si vybrali priestor v Petržalke? 
(LH) Jeden z neodmysliteľných pragmatických dôvodov bola samozrejme aj výška nájmu. Politika tejto mestskej časti je ideálna pre projekty ako je náš. Petržalka bola pre nás výzvou a možnosťou začať budovať niečo nové v časti mesta, ktorá nepatrila medzi miesta kam ľudia boli zvyknutí chodiť za kultúrou. Nebolo zvykom, aby sa na tomto brehu Dunaja diali súčasnejšie výstavy a programy. Petržalka má svoju osobitú históriu a je to obytná časť s najväčším počtom ľudí z mestských častí Bratislavy. Ja a Roman sme sa tu narodili a vyrastali tu od detstva. Máme vzťah k tejto časti a vidíme jej premeny. Veľa ľudí žijúcich v Bratislave, čo k nám prichádzajú na vernisáže, sú mnohokrát tak ďaleko v Petržalke po prvý raz. Chceli by sme vytvoriť nový vzťah u ľudí k tejto mestskej časti. Ale takisto by sme chceli nadviazať viac vzťah s ľuďmi z miestneho prostredia. Tieto vzťahy sa budujú pomaly a dlho. 
(RB) Ja som sa častokrát s Alexandrou (ďalšou petržalskou patriotkou) bavil o tom ako je Petržalka nevyužitá a že by bolo super tu mať ateliéry a galérie atď., ešte pred rokmi keď tu žiadna galéria nebola. Náš nový priestor vidím ako inšpiráciu a výzvu, je to úžasná príležitosť začať budovať takto niečo od nuly a pokúsiť sa využiť ten obrovský (doposiaľ neprebádaný) potenciál tohto miesta, lokality a miestneho publika. 

Ako si ideálne predstavujete Vašu budúcnosť? 
(LH) Chceli by sme vytvoriť novú umeleckú platformu v Petržalke. Rovnako by sme chceli, aby tento priestor zostal svieži, experimentálny a kritický k otázkam súčasného umenia. Aby tu vznikol diskurz v rámci súčasného umenia aj so zahraničnými väzbami. Chceli by sme pokračovať v budovaní platformy s artist run galériami na Slovensku i v zahraničí.
(RB) Pracovať na spôsoboch ako vylepšiť recipročný dialóg s lokálnym publikom a viac pracovať s lokálnym kontextom. Veci sa hýbu správnym smerom aj petržalský galerijný víkend je toho dôkazom. Ešte pred rokom tu nebolo nič a teraz sú tu štyri priestory, a pribudnú ďalšie.

https://www.hotdock.sk/
https://www.facebook.com/hotdockprojectspace

APART COLLECTIVE 

Apart je kolektív umelcov a umelkýň, ktorý má od roku 2012 publikačnú, výstavnú a kurátorskú činnosť
Po 2 rokoch bez fyzického priestoru sa Apart collective posunul do priestorov bývalého obchodu s oblečením na Pečnianskej ulici v lete tento rok. Odvtedy investovali do priestoru pár tisíc euro. Dohoda s mestskou časťou je, že ak budú investovať, výška nájmu sa nebude zvyšovať a zmluvu im budú predlžovať. Okrem veľkorysého, presvetleného galerijného priestoru, má byť súčasťou knižnica a čitáreň, na ktorej spolupracujú s občianskym združením Utopia a s Filozofickou fakultou na Univerzite Komenského. Do budúcnosti by chceli ponúkať aj vegánske gastro. Apart kolektívu záležalo na tom, aby bol ich priestor bezbariérový čo zabezpečuje jednak rampa na terasu i výťah. Priestor sídli na svojom mieste len krátko, čiže je otázne či sa uchytí. Členovia a členky kolektívu sa však proaktívne snažia o nadviazanie kontaktov s obyvateľmi panelákov na terase či inými prevádzkami.

https://apart.sk/
https://www.facebook.com/apartcollectivefb



KRASY TERASY

Petržalským terasám sa venuje aj občianske združenie Krasy terasy, ktorého záujmom je zvyšovanie kvality a bezpečnosti verejných priestorov so sústredením sa na verejné pochôdzne terasy. V rámci najnovšieho projektu postavili altánok- čitáreň na terase Vavilovova pred Miestnou knižnou, zasadili kvety do kvetináčov, postavili drevené plató na sedenie. 

https://www.facebook.com/krasyterasy

KONVERZIA ŠKOLY NA GEMERI

Rozhodli ste sa zveľadiť budovu meštianskej školy v Kokave nad Rimavicou, ako vám to napadlo? 

Budova starej školy v Kokave nad Rimavicou chátrala dlhých tridsať rokov, hneď ako sa po revolúcií dostala do súkromných rúk. Keďže ako rodina máme veľmi blízky vzťah k obci, kam roky chodíme navštevovať starých rodičov, tak nás pohľad na budovu vždy veľmi trápil. K frustrácií nám ešte pridával osud kaštieľa v Kokave, ktorý sa dostal do takého havarijného stavu, že sa už žiaľ nedá úplne zachrániť. Po revolúcii sa vrátil pôvodným majiteľom a tí mu nevenujú pozornosť, krásny kaštieľ dlhé roky chátra. Aj to nás motivovalo k tomu, aby škola v Kokave neskončila rovnako, lebo je to jedna z posledných veľkolepých industriálnych pamiatok v obci. Iniciátormi sú Ivan a Silvia Hroncovci, ktorí sú vynikajúci kultúrny manažéri s veľkou láskou k pamiatkam a histórií.

Budova nebola v najlepšom stave, viete z akého dôvodu? Aké kroky budú viesť k jej oživeniu?

Budova nebola v dobrom stave, za posledných 30 rokov nenašla svoju novú náplň, len chátrala. Avšak našťastie nás naši známi, architekt aj reštaurátor uistili, že kostra stavby je zatiaľ zdravá, aj keď zachraňovaná v minúte dvanástej. Konzultovali sme prístup k renovácií a prestavbe s viacerými odborníkmi na oživovanie nevyužitých priestorov. Naším cieľom je renovovať postupne, priestory sprístupňovať po častiach. Chceli by sme v lete začať parkom, potom prízemie, neskôr prvé podlažie, a tak ďalej. Chceme vidieť ako sa ľudia budú v priestore prirodzene cítiť a pohybovať, čo nás môže inšpirovať k ďalším krokom. V prvom kroku sme budovu a pozemok úplne vyčistili, pripravujeme kanalizáciu a počas zimy sa plánujeme zaoberať projektom, architektonickými úpravami a náplňou. Náš sen je, aby sme mohli venovať jedno poschodie založeniu múzea resp. galérii skla, ktorého výroba bola pre tento región od 19. storočia taká charakteristická. Prízemie by bolo ideálne zachovať na kultúrne, spoločenské a vzdelávacie akcie a časť záhrady pre umelecké rezidencie so zameraním na vizuálne umenie a dizajn skla.

Aké typy financovania plánujete využiť na rekonštrukciu? Keďže sa jedná o verejnoprospešný projekt, pomôže vám aj samospráva?

Obec nám pomáha s ústretovosťou čo sa týka pracovnej sily a zapožičiavania strojov. Zatiaľ projekt financujeme sami a časom sa chceme uchádzať aj o európske grantové výzvy, ktoré budú dúfam určené na náš druh aktivít. 

Kto tvorí váš tím a aké majú na starosti úlohy? Pracujete aj s dobrovoľníkmi, respektíve pomáhajú vám aj miestni? 

Náš tím pozostáva zo šiestich rodinných členov, vrátane starých rodičov.  Silvia Hroncová je koordinátorka projektu a zabezpečuje najdôležitejšie práce; Veronika Hroncová-Žilinková je Silviinou pravou rukou a nevestou a stará sa o administratívu a komunikáciu, najmä s podobnými občianskymi aktivitami v okolí a na Slovensku. Dominik Hronec má na starosti fotografickú dokumentáciu a kreatívu; a Ivan Hronec má zásadnú úlohu – zastrešuje celý projekt finančne. Starí rodičia Elenka a Julko Hroncoví žijú v Kokave a tak každodenne dozerajú na priebeh prác. A priamo v Kokave máme dočasného správcu, ktorý koordinuje všetky doterajšie práce s vyčistením priestoru. Čo sa týka dobrovoľníkov, tak nás prišla navštíviť skupina kamarátov na jeden deň v rámci výletu a pomáhali čistiť priestor. Bola to veselá komunitná akcia a týmto sa chceme ešte raz pekne poďakovať. Určite radi zapojíme viacej dobrovoľníkov v budúcnosti, keď sa na jar bude robiť park a záhrada napríklad, tak tam bude pekný druh práce na digitálny detox pre ľudí z miest 🙂

tím projektu Stará škola Kokava

Na aké aktivity a podujatia sa môžeme v budúcnosti tešiť? 

Radi by sme mali v lete 2021 nádvorie pripravené pre úžasný folklórny festival Koliesko,  ktorý sa koná v Kokave každý rok a veľmi radi ho navštevujeme. Rovnako by sme chceli začať s budovaním vlastnej zbierky skla a s tým spojenou vedecko-výskumnou dokumentáciou. Zároveň pripravujeme výstavu o histórii budovy školy a jej architektovi, ktorý bol aj tesár. Napríklad vnučka tesára Jozefa Ludika (pani Mária Riháková), ktorý staval podkrovie a verandu (ktorá sa žiaľbohu nezachovala), nám poskytla unikátne digitálne kópie skíc a nákresov jej starého otca z roku 1913, ktoré sú nádherné a tešíme sa, že ich môžeme zverejniť. Tieto vzácne dokumenty budú zverejnené po prvý raz.

Čo by ste chceli odkázať záujemcom o oživovanie budov?

Je to náročná cesta, ale neskutočne obohacujúca. Nám tento projekt dodáva veľmi veľa energie a aj vďaka nemu sme stretli mnoho úžasných a nadšených ľudí, ktorí chcú prostredie okolo seba zlepšovať. Vďaka Starej škole sme stretli ľudí z projektu Bystriny, tím z Kultúrneho centra Kláštor v Rožňave, zoznámili sme sa s Čiernymi Dierami, s inšpiratívnymi ľuďmi z Banskobystrického samosprávneho kraja. Takisto aj tím, ktorý opravuje kaštieľ v Jelšave, aj vás zo Spiacich miest, Gotickej Cesty a mnoho ďalších zaujímavých architektov a reštaurátorov. Je to veľmi inšpiratívne prostredie. A ešte jeden povzbudivý moment. Nadobudli sme pocit, že sa rodí väčší záujem o obnovu pamiatok, historických a priemyselných budov po celom Slovensku. A to je dobrá správa pre nás všetkých, ktorým záleží na svojom okolí a mieste kde žijeme.

Ďakujeme pekne za rozhovor tímu Starej školy Kokava.
Sledujte ich napríklad na:
https://www.facebook.com/staraskolakokava/
https://www.instagram.com/stara_skola_kokava/

SOCIÁLNI INOVÁTORI POMÁHAJÚ AJ PRI REVITALIZÁCII BUDOV

Môžete nám priblížiť, čo ako Sociálni inovátori robíte?

Venujeme sa financovaniu projektov alebo podnikov s pozitívnym dopadom na spoločnosť, vrátane správneho nastavovania ich podnikateľských modelov, aby boli finančne nezávislé a udržateľné. Teda ide o projekty, ktoré vznikli na to, aby primárne riešili nejakú spoločenskú výzvu, a to finančne udržateľným spôsobom, teda bez odkázanosti na granty alebo nenávratnú finančnú pomoc. Sme katalyzátorom tohto typu financovania a chceme, aby bolo takýchto projektov čo najviac. Spájame tieto “dobré” projekty s finančnými inštitúciami, ktoré sa na financovanie spoločensky prospešných projektov orientujú, napr. etické banky, impact equity fondy, a iné. 

Sme ,,finanční architekti” a staviame na netradičných, inovatívnych spôsoboch financovania, ktoré pripisujú rovnakú hodnotu finančnej udržateľnosti projektov a ich pridanej spoločenskej hodnote. Zdôrazňujeme, že vždy ide o návratné financovanie, ktoré je potrebné vrátiť, a preto je dôležité, aby projekt pri plnení svojej spoločenskej funkcie zároveň stál na udržateľnom obchodnom modeli, resp. aby dokázal produkovať dostatočný príjem, z ktorého je potrebné nielen udržiavať prevádzkový chod projektu, ale finančné zdroje aj vracať. Samozrejme granty sa s týmto typom financovania nebijú, ale nemali by byť primárnym zdrojom financovania, skôr doplnkovým,  a to napr. na rozbeh projektu v jeho najrizikovejšej počiatočnej fáze. 

zdroj: socialniinovatori.sk

Ako viete pomôcť záujemcom o obnovu nevyužívanej budovy?

Rekonštrukcia nevyužívanej budovy a jej náplň vhodnými aktivitami a službami je nepochybne tiež projektom s pozitívnym spoločenským dopadom. Záujemcom o obnovu nevyužívanej budovy vieme pomôcť nastaviť obchodný model, predovšetkým z čoho budú plynúť potenciálne príjmy, a finančnú štruktúru, resp. model financovania projektu, tak aby bolo zabezpečené dlhodobé fungovanie projektu. Samozrejme, hlavná vízia novej náplne budovy, kto ju bude využívať a aký bude účel musí vychádzať od iniciátorov obnovy. “Nositelia projektu” musia mať k novému obsahu budovy blízko a “cítiť” s ňou. Bez kompetentného tímu s predstavou nie je možná ani premena, a ani financovanie.

Prevádzame tímy projektov celým procesom fundraisingu, resp. získania finančných zdrojov, vrátane vypracovania podnikateľského zámeru a finančného plánu a komunikácie s finančnou inštitúciou. Možno to znie na prvý pohľad celkom jednoducho, že “vybavíme úver”, no tento proces vie zabrať aj zopár mesiacov a kopec času a energie, pričom sa veci málokedy dejú priamočiaro. S nastavovaním business modelov a financovaním projektov oživovania nevyužívaných budov máme skúsenosti z viacerých projektov, takže vieme častokrát čerpať aj z reálnych „príbehov“. 

zdroj: socialniinovatori.sk

Podieľali ste sa už na niekoľkých projektoch súvisiacich s obnovou nevyužívaných budov, môžete nám o tom povedať viac? Aké kroky ste podnikali?

Áno, dokopy sú to v súčasnosti 4 projekty. Nová Cvernovka a Galéria Jabloň sú projekty budovania kultúrnych, kreatívnych a komunitných centier. Tvorba komunít a náplne budov prebieha “zdola nahor”, to znamená že iniciatíva revitalizovať budovy (internátu chemickej priemyslovky v Bratislave a baníckeho učilišťa v Prievidzi) vzišla od ľudí, ktorí mali predstavu o novej funkcii budovy a rozhodli sa pustiť do rekonštrukcie a následnej prevádzky. Po hĺbkovej analýze sme pripravili potrebnú dokumentáciu pre viaceré finančné inštitúcie, projekt im vo viacerých kolách odprezentovali, niekoľkokrát prepracovali, nastavili vhodné zdroje financovania, našli a zabezpečili pre ne samotné financovanie. 

Potom to bolo Gymnázium Mateja Bela vo Zvolene, z ktorého sa má stať nové centrum poskytujúce sociálne, vzdelávacie, komunitné služby s občianskou vybavenosťou. A najnovší projekt je Kaštiel v bratislavskom Čunove, kde má vzniknúť eko-vzdelávacie centrum. Tvorba obsahovej náplne budov a služieb pre spoločnosť prebieha “zhora nadol”, teda iniciatíva obnovy budov vychádza z iniciatív samospráv, konkrétne ide o Banskobystrický kraj a Bratislavský kraj. Pre tieto inštitúcie sme vypracovali štúdie uskutočniteľnosti projektu, vrátane návrhu obsahovej časti a overenia životaschopnosti subjektov v budúcom prenájme budovy, a tým aj schopnosti prispievať k budúcim príjmom projektov.

Kaštel v Čunove, Bratislava, zdroj: bratislavskykraj.sk
Nová Cvernovka, Bratislava , zdroj: Nová Cvernovka

Existujú finančné mechanizmy, ktorými vie pri takýchto projektoch pomôcť štát / EÚ? Ktoré sú to? 

V Európe je známa sociálna rozvojová banka CEB (Council of Europe Development Bank), ktorá sa zameriava na úvery do projektov v oblastiach sociálneho bývania, zlepšovania životných podmienok, vzdelávania, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, zdravia a iných.  


Na Slovensku podporuje projekty v oblasti sociálnej ekonomiky buď priamo alebo cez sprostredkovateľov spoločnosť SIH (Slovak Investment Holding) https://www.sih.sk. Forma poskytovaných finančných prostriedkov je buď úver alebo priama investícia (equity).

Z nenávratných finančných mechanizmov môžeme spomenúť nástroje na podporu sociálnej ekonomiky z dielne viacerých ministerstiev:
– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny: Investičná pomoci pre registrované sociálne podniky
– Ministerstvo financií  – nastavovanie finančných inštrumentov (garancie, úvery, priame investície), realizovaných aj cez spomínaný SIH.
– Ministerstvo hospodárstva – podpora sociálnych inovácií
– Ministerstvo dopravy – plánovaná podpora dostupného nájomného bývania
– Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – budúca alokácia finančnej pomoci prostredníctvom samosprávnych krajov. Nastavenie zatiaľ nie je upresnené. 

Bývalé Gymnázium Mateja Bela vo Zvolene, zdroj: bbsk.sk

Aké iné spôsoby môžu oživovatelia budov využiť?

Práve tým iným spôsobom a ich štruktúrovaniu a získavaniu sa venujeme my. Ide o vratné zdroje od etických bánk, impact fondov, inštitúcií poskytujúcich mezzaninové financovanie, konvertibilné úvery, garancie, filantropický kapitál (niekedy) v SR a Európe. Pri posudzovaní projektov kladú tieto finančné inštitúcie rovnaký dôraz na finančnú udržateľnosť a pozitívny dopad na spoločnosť. 

Čo by sa podľa Vás malo stať, aby bolo na Slovensku ľahšie oživovať spiace budovy?

Zvýšiť daň z nehnuteľnosti nevyužívaných budov, aby vznikol tlak na ich majiteľov, aby boli viac motivovaní a umožnili zveľadenie, obnovu, rekonštrukciu a uvedenie takýchto budov do života.


Galéria Jabloň, Prievidza, zdroj: FB Galéria Jabloň

Rozhovor s členmi tímu Sociálni inovátori.
Sledujte ich na: https://www.socialniinovatori.sk/

Mikuláš Kresánek

Zuzana Kresánková

Vlasta Kostercová

.

Martina Vrzalová

ALBRECHTOV DOM: 10 ROKOV ZÁCHRANY A OBNOVY KULTÚRNEHO DEDIČSTVA

Dom Albrechtovcov sa nachádza na najstaršej ulici v Bratislave Kapitulskej a nesie pekný príbeh, pre ktorý ste sa rozhodli zrekonštruovať ho na hudobné centrum.

Dom má nesporné historicko-architektonické, ale aj pamätné hodnoty. Viažu sa jednak k histórii samotnej ulice a funkcii, ktorú dom plnil. Bol kanonickým benefíciom, teda mal ho k dispozícii jeden z kanonikov – zboru štrnástich pomocníkov biskupa, ktorý plnil dôležité úlohy kapituly ako samostatnej cirkevnej inštitúcie. Dávnejšiu históriu domu z hľadiska jeho obyvateľov zatiaľ nemáme spracovanú, ale dáva tušiť zaujímavé udalosti a osobnosti. Kanonici spravidla študovali vo významných vzdelanostných centrách Európy a zohrávali dôležitú úlohu v rámci prepošstva a v šírení vzdelanosti doma i v zahraničí.

Novodobá história domu je spojená s rodinou Albrechtovcov, ktorá v ňom žila od roku 1945. Dómsky organista, neskôr dirigent a riaditeľ Cirkevného hudobného spolku Alexander Albrecht (1885-1958) bol významnou kultúrnou a umeleckou osobnosťou svojej doby a jeho syn Ján (Hansi) Albrecht (1919-1996) mal neobyčajnú schopnosť získať pre „vec umenia“ ľudí bez rozdielu veku a profesionálnej orientácie. Dom bol po desaťročia centrom neformálneho umeleckého vzdelávania, hĺbania a rozvažovania nad zmyslom a poslaním umeleckej tvorivosti a bol priestorom pre jej praktickú realizáciu. Roku 1973 tu vznikla Musica aeterna, v dome sa pravidelne muzicírovalo, pestovalo sa umenia poučeného dialógu, pil sa skvelý čaj, kávu imitujúci takmer čistý kofeín, fajčil výberový tabak a vládol tu stav blízkosti ľudských sŕdc.

To všetko nás (dobrovoľníkov) primälo a zároveň zaväzovalo k uchovaniu a rozvíjaniu týchto tradícií v nových podmienkach a novom veku 21. storočia. Nikdy v novodobej histórii, keď dom obývali Albrechtovci, nešlo len o hudobné centrum ale o dačo omnoho širšie. Z tejto šírky inšpirácií vychádzame a programujeme našu činnosť ako umeleckú, kultúrnu a zároveň humanistickú.

Aký máte vzťah s majiteľom, bol v procese ochotný a nápomocný?

Vzťah s majiteľom objektu – Bratislavskou arcidiecézou –  je od začiatku veľmi korektný a vzájomne ústretový. Verím, že tomu tak bude aj v budúcnosti. Momentálne pracujeme na predĺžení nájmu, súčasná zmluva je uzavretá do roku 2035. Do domu sme vložili množstvo prostriedkov, síl a osobnej angažovanosti. Myslíme si, že takýto priestor do Bratislavy patrí a sme radi, že sa s našim zámerom identifikuje aj kultúrna časť mesta a jej predstavitelia. Odozvy na tohtoročné letné podujatia v záhrade dome boli až neočakávane priaznivé. Možno sme v súčasnom „kultúrno-priemyselnom“ ošiali zaujali číro umeleckými a komunitnými ambíciami. Ktohovie?

Ste úspešní vo fundraisingu. Aké typy financovania ste použili na revitalizáciu priestoru?

Nepovedal by som. Úspešní sú tí, ktorí zohnali státisíce (alebo ich zháňajú pravidelne) a používajú ich pre svoje aktivity. Dali sme dohromady počas 10 rokov vyše 500 000€, cca tretinu tvoria príjmy z grantov, tretinu príjmy z darov a príspevkov, tretinu pôžičky fyzických osôb (vrátane nás, členov o.z.). Takže na pleciach máme nejaké bremeno. Stále nám k úplnej finalizácii chýba cca 200 000€, máme otvorenú verejnú zbierku, vypisujem granty, subvencujeme, skrátka hľadáme všemožné cesty, aby sme dom dokončili a trápila nás „už len“ prevádzka a nie večné investičné problémy.

V akom stave bol Albrechtov dom keď ste ho dostali do prenájmu? Koľko vám trvalo zveľadenie domu a dvora do súčasnej podoby a aká veľká komunita pôsobí v rámci rekonštrukcie a ostatných aktivít?

Dom bol v havarijnom stave. Zveľadenie trvalo spomenutých 10 rokov. Jadrom komunity sú štyria členovia zduženia, no máme desiatky sympatizantov a pomocníkov, ktorí pomáhajú pri jednotlivých akciách, prispeli finančne, svojou prácou. Medzi stovkami návštevníkov domu a záhrady sme doteraz našli množstvo prívržencov, ľudí naša aktivita zaujala a držia jej palce. Osobitú kapitolu tvoria slovenskí výtvarníci, ktorí venovali svoje diela na predaj v prospech prebiehajúcej verejnej zbierky. Rozrastajúci zoznam nezištných spolupracovníkov nájdete v nasledujúcich dňoch na našej novej webstránke.

Čo bolo v procese obnovy najťažšie? Čo by bolo na Slovensku treba zlepšiť, aby bola záchrana pamiatok a verejnoprospešná konverzia dostupnejšia a menej bolestivá? 

Najťažšie je stretávať sa z nezáujmom tých, ktorí by mohli pomôcť, ale sú skôr naklonení krátkodobým, politicky motivovaným marketingovým aktivitám, ktoré vyšumia za jeden večer. Dom mohol byť dávno otvorený pre tisíce miestnych i návštevníkov mesta z rozpočtu 4 – 5 „eventov“, ktorých dosah a význam sa rozplynul s posledným tónom „výnimočného podujatia“ alebo kotúľajúcou sa fľašou nočného zametača ulíc. Svet sa hýbe v podenkových formátoch, beriem to tak, musíme sa s tým vyrovnať a vyberať si vo voľbách ľudí, ktorí by sa dívali na veci inak. A čo by bolo treba zlepšiť? Pomohol by konečne zákon o podpore kultúry (v širokom slova zmysle ), ktorý by umožnil odpisy do kultúry asignovaných čiastok zo zdaniteľného príjmu. Dve percentá dane sú síce pomocou, ale neriešia katastrofálny stav kultúrneho dedičstva – zatiaľ toho hmotného, no keď to bude takto pokračovať, onedlho asi aj toho nehmotného.

Pochopiteľne neexistuje na svete štát, ktorý by sa dobrovoľne alebo nebodaj proaktívne zriekal daní a zároveň asi neexistuje štát, ktorý by si chcel vziať zásluhy za ochranu a revitalizáciu kultúrneho dedičstva. Aj za cenu neustálych nadávok na svoju adresu za jeho stav. Toto je politický rozmer problému. Na druhej strane viniť zo všetkého anonymný štát a politikov je také slovenské. Keď chcete niečo spraviť, tak to spravte a keď to nejde s podporou politikov – či už miestnych, regionálnych či parlamentných – tak to spravte napriek nim. Prestaňme si už nadobro ničiť život a brať čas z krátiaceho sa života adrenalínom z profesionálnej politickej impotencie a nekompetentnosti. Snažme sa ako najlepšie vieme a podstúpme obety, ktoré tak samozrejme vyžadujeme od iných. Desať rokov života venovaných záchrane a premene kultúrneho dedičstva má pre mňa stokrát väčší význam a zmysel ako desať rokov nadávania na štát a politikov.

Kedy otvoríte záhradu verejnosti a s akým programom? Aké sú vaše plány na najbližšiu dobu, na čo sa môžeme tešiť?

Záhrada je zatiaľ otvorená počas podujatí. V lete to bol napríklad cyklus koncertov Hortus artis v nedeľné popoludnia, operné predstavenia Musica aeterna – Opera aeterna III. Záhrada bola otvorená začiatkom jesene i počas podujatí iných subjektov občianskeho sektora (festival Jeden svet, diskusia Slovenského skautingu,  workshop mladých adeptov filmovej réžie, Dni otvorených parkov a záhrad 2020 a ďalšie). Výhľadovo smerujeme k úplnému otvoreniu počas pracovného týždňa i víkendov, keď má byť súčasťou i cafetéria, sprístupnené pamätné priestory rodiny Albrechtovcov a zabehnutý umelecký program v interiéri i exteriéri domu. Momentálne pracujeme na koncepte letného kina, ktorý naberá veľmi jasné kontúry. Takže od budúceho leta sa môžete tešiť na komornú hudbu ale i artový európsky film pod holým nebom v srdci Bratislavy a dúfam, že aj na ďalšie literárne a divadelné podujatia.

Rozhovor s členmi ALBRECHT FORUM, o.z.
Sledujte ich na:
http://www.albrechtforum.eu/sk/Intro
https://www.facebook.com/albrechtforum/

Stará jedáleň: transformácia schátranej školskej jedálne na nízkoprahové komunitné centrum.

Uveďte nás do kontextu, v ktorom vznikol nápad revitalizovať nevyužívanú školskú jedáleň a spraviť v nej nízkoprahové centrum pre mládež?

Stará jedáleň je už tretím veľkým komunitným projektom v Krasňanoch. Zúročili sme v ňom skúsenosti z rozbiehania a fungovania rodinného centra Ráčik a komunitnej záhrady Krasňanský zelovoc.  Kým dostala súčasnú podobu, prešlo niekoľko rokov a cesta k nej bola miestami naozaj náročná. Ale jej začiatok bol priam prozaický. Ono je to totiž takto. My sa na tom našom sídlisku, trochu nadnesene povedané, všetci poznáme. Spojili nás deti, ich krúžky, domové schôdze, miestne kúpalisko, kaviareň. Z formálnych rozhovorov sa stali spontánne stretnutia na miestnych Restaurant Days, blšákoch či lampiónových sprievodoch, ktoré sme spoločne pravidelne pripravovali. Rodinné centrum Ráčik je programovo aj priestorovo určené pre deti predškolského veku. Tak v Krasňanoch, ako aj v Rači, dlhodobo chýbalo miesto pre tie staršie, školopovinné deti. Naše podrástli a zrazu sa nás táto potreba začala bytostne dotýkať. A keď sme sa o nej začali na sídlisku rozprávať nahlas, nájsť nadšencov pre nový projekt nebolo ťažké.  

Ako ste sa dostali práve k tomuto priestoru? Ako dlho ste priestor hľadali?

Budova Starej jedálne je súčasťou väčšieho komplexu spolu s SOŠ Masmediálnych a informačných štúdií a internátu. Jedáleň dlhodobo neplnila svoj účel a zmenila sa na schátranú, nefunkčnú stavbu obrastenú hustým porastom. Denne sme okolo nej prechádzali a priam sa nám núkala. Po obhliadke sme si uvedomili, že má to čo hľadáme, ale potýkali sme sa aj s obavami, či to nie je príliš veľké sústo. Slovo rekonštrukcia bola v tomto prípade skôr eufemizmom, keďže použiteľný bol v podstate len skelet. V roku 2016 sme oficiálne požiadali o zverenie budovy do nájmu a uspeli sme.

Kto je majiteľ? Ak to nie je tajomstvo, aké máte podmienky a nastavenú spoluprácu?

Majiteľom je naďalej Bratislavský samosprávny kraj. Podmienkou, aby sme ju získali pre náš zámer, bolo zvládnuť rekonštrukciu v stanovenej lehote, čo sa nám podarilo. Fungovanie nám veľmi uľahčuje symbolické nájomné 1 euro dohodnuté na 25 rokov.  

Ste veľmi šikovní a úspešní vo fundraisingu. Čím to je? Aké typy financovania ste použili na revitalizáciu priestoru?

So získavaním finančných prostriedkov nám pomáha OZ Mládež ulice, ktoré sídli priamo v Starej jedálni. Vďaka nim sa nám podarilo získať najvýznamnejší grant na rekonštrukciu od Nadácie VELUX, bez neho by sme zrejme momentálne neexistovali.

Fundraisingu sa venujeme všetci v tíme. Niektorí z nás s ním mali skúsenosti už v minulosti, iní sme sa učili za pochodu. Úspech pri získavaní financií pripisujeme projektu samotnému. Potenciálnym donorom sme predostreli náš plán, víziu, to, ako veľmi zmení Stará jedáleň spoločenský život mestskej časti aj Bratislavy. Zverené finančné prostriedky sú pre nás vždy potvrdením, že sme sa pustili do správnej veci a krok po kroku nám pomáhajú dokončiť náš zámer. Veľmi nám pomáhajú dary v podobe 2%.  Ďakujeme malým aj veľkým donorom, ale aj jednotlivcom, je ich naozaj veľa – Nadácia EPH, Nadácia Poštovej banky, Nadácia SLSP, Nadácia O2, Orange, HB Reavis, SPP, ČSOB, Baumit, Ekopolis, Henkel, Poštová banka, VÚB, MČ Rača, Pontis, IKEA, IWCB, FNU, DM, ACF Nórske fondy.

Kto tvorí tím Starej Jedálne a aké zastupujú pozície? Máte aj dobrovoľníkov?

Najťažšia fáza premeny Starej jedálne stála na jej zakladateľoch – Lenky Antalovej Plavuchovej, Vierky Múčkovej, Marty Štefánkovej, Miroslavovi Dudlákovi, Michalovi Karakovi, OZ Mládež ulice, OZ Varianty, OZ Rodinné centrum Ráčik, Klub Fusion. Bez dobrovoľníkov sa nezaobíde žiadne naše podujatie, nakoľko interné kapacity máme obmedzené. Za prípravu programu, komunikáciu s nájomcami a zabezpečenie celkového chodu zodpovedá naša projektová manažérka Anna Karako, oblasť PR a marketingu je v rukách našej PR manažérky Zuzany Bleho Francúzovej.

Stihli ste mať “kolaudačku”? Na aký program sa môžeme tešiť až budeme môcť navštíviť Starú Jedáleň?

Táto milá povinnosť nás ešte len čaká v septembri. Pôvodne sme mali tieto plány v apríli, ale nemohli sme ju uskutočniť. Kolaudácia bude pre nás veľmi dôležitá. Príležitostí poďakovať na jednom mieste všetkým, vďaka ktorým dnes Stará jedáleň funguje, nebudeme mnoho. Po uvoľnení opatrení sme intenzívne začali pracovať na programe nasledujúcich týždňov. Čakajú  nás diskusie, kurzy, blšáky, pohybové aktivity či trhy. Odstránili sme oplotenie a prepojili sa s ulicou na znak toho, že sme tu pre verejnosť. Priamo pred budovou by sme čo najskôr radi videli pódium na  rôznorodý program a sedenie pre návštevníkov a okoloidúcich. Chceme využívať aj nádvorie, ako stvorené na koncerty a večerný program. Leto  u nás bude naozaj pestré.

Čo by ste ešte chceli povedať o Vašom projekte, alebo akú správu poslať fanúšikom oživovania prázdnych budov.

Opustené a schátrané budovy nemusia byť len neželaným strašiakom. Úsilím a odhodlaním ľudí sa dokážu zmeniť na zázemie kultúry a umenia. Môžu obohatiť spoločenský život v mestských častiach a tým ju priblížiť aj ľuďom, pre ktorých bola ťažšie dostupná. Stará jedáleň nám v Rači veľmi chýbala a dopriali by sme ju aj ostatným mestským častiam.

Rozhovor so zakladateľmi Starej Jedálne.
Sledujte ich na:
www.starajedalen.sk
https://www.facebook.com/starajedalen/