KONVERZIA ŠKOLY NA GEMERI

Rozhodli ste sa zveľadiť budovu meštianskej školy v Kokave nad Rimavicou, ako vám to napadlo? 

Budova starej školy v Kokave nad Rimavicou chátrala dlhých tridsať rokov, hneď ako sa po revolúcií dostala do súkromných rúk. Keďže ako rodina máme veľmi blízky vzťah k obci, kam roky chodíme navštevovať starých rodičov, tak nás pohľad na budovu vždy veľmi trápil. K frustrácií nám ešte pridával osud kaštieľa v Kokave, ktorý sa dostal do takého havarijného stavu, že sa už žiaľ nedá úplne zachrániť. Po revolúcii sa vrátil pôvodným majiteľom a tí mu nevenujú pozornosť, krásny kaštieľ dlhé roky chátra. Aj to nás motivovalo k tomu, aby škola v Kokave neskončila rovnako, lebo je to jedna z posledných veľkolepých industriálnych pamiatok v obci. Iniciátormi sú Ivan a Silvia Hroncovci, ktorí sú vynikajúci kultúrny manažéri s veľkou láskou k pamiatkam a histórií.

Budova nebola v najlepšom stave, viete z akého dôvodu? Aké kroky budú viesť k jej oživeniu?

Budova nebola v dobrom stave, za posledných 30 rokov nenašla svoju novú náplň, len chátrala. Avšak našťastie nás naši známi, architekt aj reštaurátor uistili, že kostra stavby je zatiaľ zdravá, aj keď zachraňovaná v minúte dvanástej. Konzultovali sme prístup k renovácií a prestavbe s viacerými odborníkmi na oživovanie nevyužitých priestorov. Naším cieľom je renovovať postupne, priestory sprístupňovať po častiach. Chceli by sme v lete začať parkom, potom prízemie, neskôr prvé podlažie, a tak ďalej. Chceme vidieť ako sa ľudia budú v priestore prirodzene cítiť a pohybovať, čo nás môže inšpirovať k ďalším krokom. V prvom kroku sme budovu a pozemok úplne vyčistili, pripravujeme kanalizáciu a počas zimy sa plánujeme zaoberať projektom, architektonickými úpravami a náplňou. Náš sen je, aby sme mohli venovať jedno poschodie založeniu múzea resp. galérii skla, ktorého výroba bola pre tento región od 19. storočia taká charakteristická. Prízemie by bolo ideálne zachovať na kultúrne, spoločenské a vzdelávacie akcie a časť záhrady pre umelecké rezidencie so zameraním na vizuálne umenie a dizajn skla.

Aké typy financovania plánujete využiť na rekonštrukciu? Keďže sa jedná o verejnoprospešný projekt, pomôže vám aj samospráva?

Obec nám pomáha s ústretovosťou čo sa týka pracovnej sily a zapožičiavania strojov. Zatiaľ projekt financujeme sami a časom sa chceme uchádzať aj o európske grantové výzvy, ktoré budú dúfam určené na náš druh aktivít. 

Kto tvorí váš tím a aké majú na starosti úlohy? Pracujete aj s dobrovoľníkmi, respektíve pomáhajú vám aj miestni? 

Náš tím pozostáva zo šiestich rodinných členov, vrátane starých rodičov.  Silvia Hroncová je koordinátorka projektu a zabezpečuje najdôležitejšie práce; Veronika Hroncová-Žilinková je Silviinou pravou rukou a nevestou a stará sa o administratívu a komunikáciu, najmä s podobnými občianskymi aktivitami v okolí a na Slovensku. Dominik Hronec má na starosti fotografickú dokumentáciu a kreatívu; a Ivan Hronec má zásadnú úlohu – zastrešuje celý projekt finančne. Starí rodičia Elenka a Julko Hroncoví žijú v Kokave a tak každodenne dozerajú na priebeh prác. A priamo v Kokave máme dočasného správcu, ktorý koordinuje všetky doterajšie práce s vyčistením priestoru. Čo sa týka dobrovoľníkov, tak nás prišla navštíviť skupina kamarátov na jeden deň v rámci výletu a pomáhali čistiť priestor. Bola to veselá komunitná akcia a týmto sa chceme ešte raz pekne poďakovať. Určite radi zapojíme viacej dobrovoľníkov v budúcnosti, keď sa na jar bude robiť park a záhrada napríklad, tak tam bude pekný druh práce na digitálny detox pre ľudí z miest 🙂

tím projektu Stará škola Kokava

Na aké aktivity a podujatia sa môžeme v budúcnosti tešiť? 

Radi by sme mali v lete 2021 nádvorie pripravené pre úžasný folklórny festival Koliesko,  ktorý sa koná v Kokave každý rok a veľmi radi ho navštevujeme. Rovnako by sme chceli začať s budovaním vlastnej zbierky skla a s tým spojenou vedecko-výskumnou dokumentáciou. Zároveň pripravujeme výstavu o histórii budovy školy a jej architektovi, ktorý bol aj tesár. Napríklad vnučka tesára Jozefa Ludika (pani Mária Riháková), ktorý staval podkrovie a verandu (ktorá sa žiaľbohu nezachovala), nám poskytla unikátne digitálne kópie skíc a nákresov jej starého otca z roku 1913, ktoré sú nádherné a tešíme sa, že ich môžeme zverejniť. Tieto vzácne dokumenty budú zverejnené po prvý raz.

Čo by ste chceli odkázať záujemcom o oživovanie budov?

Je to náročná cesta, ale neskutočne obohacujúca. Nám tento projekt dodáva veľmi veľa energie a aj vďaka nemu sme stretli mnoho úžasných a nadšených ľudí, ktorí chcú prostredie okolo seba zlepšovať. Vďaka Starej škole sme stretli ľudí z projektu Bystriny, tím z Kultúrneho centra Kláštor v Rožňave, zoznámili sme sa s Čiernymi Dierami, s inšpiratívnymi ľuďmi z Banskobystrického samosprávneho kraja. Takisto aj tím, ktorý opravuje kaštieľ v Jelšave, aj vás zo Spiacich miest, Gotickej Cesty a mnoho ďalších zaujímavých architektov a reštaurátorov. Je to veľmi inšpiratívne prostredie. A ešte jeden povzbudivý moment. Nadobudli sme pocit, že sa rodí väčší záujem o obnovu pamiatok, historických a priemyselných budov po celom Slovensku. A to je dobrá správa pre nás všetkých, ktorým záleží na svojom okolí a mieste kde žijeme.

Ďakujeme pekne za rozhovor tímu Starej školy Kokava.
Sledujte ich napríklad na:
https://www.facebook.com/staraskolakokava/
https://www.instagram.com/stara_skola_kokava/

SOCIÁLNI INOVÁTORI POMÁHAJÚ AJ PRI REVITALIZÁCII BUDOV

Môžete nám priblížiť, čo ako Sociálni inovátori robíte?

Venujeme sa financovaniu projektov alebo podnikov s pozitívnym dopadom na spoločnosť, vrátane správneho nastavovania ich podnikateľských modelov, aby boli finančne nezávislé a udržateľné. Teda ide o projekty, ktoré vznikli na to, aby primárne riešili nejakú spoločenskú výzvu, a to finančne udržateľným spôsobom, teda bez odkázanosti na granty alebo nenávratnú finančnú pomoc. Sme katalyzátorom tohto typu financovania a chceme, aby bolo takýchto projektov čo najviac. Spájame tieto “dobré” projekty s finančnými inštitúciami, ktoré sa na financovanie spoločensky prospešných projektov orientujú, napr. etické banky, impact equity fondy, a iné. 

Sme ,,finanční architekti” a staviame na netradičných, inovatívnych spôsoboch financovania, ktoré pripisujú rovnakú hodnotu finančnej udržateľnosti projektov a ich pridanej spoločenskej hodnote. Zdôrazňujeme, že vždy ide o návratné financovanie, ktoré je potrebné vrátiť, a preto je dôležité, aby projekt pri plnení svojej spoločenskej funkcie zároveň stál na udržateľnom obchodnom modeli, resp. aby dokázal produkovať dostatočný príjem, z ktorého je potrebné nielen udržiavať prevádzkový chod projektu, ale finančné zdroje aj vracať. Samozrejme granty sa s týmto typom financovania nebijú, ale nemali by byť primárnym zdrojom financovania, skôr doplnkovým,  a to napr. na rozbeh projektu v jeho najrizikovejšej počiatočnej fáze. 

zdroj: socialniinovatori.sk

Ako viete pomôcť záujemcom o obnovu nevyužívanej budovy?

Rekonštrukcia nevyužívanej budovy a jej náplň vhodnými aktivitami a službami je nepochybne tiež projektom s pozitívnym spoločenským dopadom. Záujemcom o obnovu nevyužívanej budovy vieme pomôcť nastaviť obchodný model, predovšetkým z čoho budú plynúť potenciálne príjmy, a finančnú štruktúru, resp. model financovania projektu, tak aby bolo zabezpečené dlhodobé fungovanie projektu. Samozrejme, hlavná vízia novej náplne budovy, kto ju bude využívať a aký bude účel musí vychádzať od iniciátorov obnovy. “Nositelia projektu” musia mať k novému obsahu budovy blízko a “cítiť” s ňou. Bez kompetentného tímu s predstavou nie je možná ani premena, a ani financovanie.

Prevádzame tímy projektov celým procesom fundraisingu, resp. získania finančných zdrojov, vrátane vypracovania podnikateľského zámeru a finančného plánu a komunikácie s finančnou inštitúciou. Možno to znie na prvý pohľad celkom jednoducho, že “vybavíme úver”, no tento proces vie zabrať aj zopár mesiacov a kopec času a energie, pričom sa veci málokedy dejú priamočiaro. S nastavovaním business modelov a financovaním projektov oživovania nevyužívaných budov máme skúsenosti z viacerých projektov, takže vieme častokrát čerpať aj z reálnych „príbehov“. 

zdroj: socialniinovatori.sk

Podieľali ste sa už na niekoľkých projektoch súvisiacich s obnovou nevyužívaných budov, môžete nám o tom povedať viac? Aké kroky ste podnikali?

Áno, dokopy sú to v súčasnosti 4 projekty. Nová Cvernovka a Galéria Jabloň sú projekty budovania kultúrnych, kreatívnych a komunitných centier. Tvorba komunít a náplne budov prebieha “zdola nahor”, to znamená že iniciatíva revitalizovať budovy (internátu chemickej priemyslovky v Bratislave a baníckeho učilišťa v Prievidzi) vzišla od ľudí, ktorí mali predstavu o novej funkcii budovy a rozhodli sa pustiť do rekonštrukcie a následnej prevádzky. Po hĺbkovej analýze sme pripravili potrebnú dokumentáciu pre viaceré finančné inštitúcie, projekt im vo viacerých kolách odprezentovali, niekoľkokrát prepracovali, nastavili vhodné zdroje financovania, našli a zabezpečili pre ne samotné financovanie. 

Potom to bolo Gymnázium Mateja Bela vo Zvolene, z ktorého sa má stať nové centrum poskytujúce sociálne, vzdelávacie, komunitné služby s občianskou vybavenosťou. A najnovší projekt je Kaštiel v bratislavskom Čunove, kde má vzniknúť eko-vzdelávacie centrum. Tvorba obsahovej náplne budov a služieb pre spoločnosť prebieha “zhora nadol”, teda iniciatíva obnovy budov vychádza z iniciatív samospráv, konkrétne ide o Banskobystrický kraj a Bratislavský kraj. Pre tieto inštitúcie sme vypracovali štúdie uskutočniteľnosti projektu, vrátane návrhu obsahovej časti a overenia životaschopnosti subjektov v budúcom prenájme budovy, a tým aj schopnosti prispievať k budúcim príjmom projektov.

Kaštel v Čunove, Bratislava, zdroj: bratislavskykraj.sk
Nová Cvernovka, Bratislava , zdroj: Nová Cvernovka

Existujú finančné mechanizmy, ktorými vie pri takýchto projektoch pomôcť štát / EÚ? Ktoré sú to? 

V Európe je známa sociálna rozvojová banka CEB (Council of Europe Development Bank), ktorá sa zameriava na úvery do projektov v oblastiach sociálneho bývania, zlepšovania životných podmienok, vzdelávania, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, zdravia a iných.  


Na Slovensku podporuje projekty v oblasti sociálnej ekonomiky buď priamo alebo cez sprostredkovateľov spoločnosť SIH (Slovak Investment Holding) https://www.sih.sk. Forma poskytovaných finančných prostriedkov je buď úver alebo priama investícia (equity).

Z nenávratných finančných mechanizmov môžeme spomenúť nástroje na podporu sociálnej ekonomiky z dielne viacerých ministerstiev:
– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny: Investičná pomoci pre registrované sociálne podniky
– Ministerstvo financií  – nastavovanie finančných inštrumentov (garancie, úvery, priame investície), realizovaných aj cez spomínaný SIH.
– Ministerstvo hospodárstva – podpora sociálnych inovácií
– Ministerstvo dopravy – plánovaná podpora dostupného nájomného bývania
– Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – budúca alokácia finančnej pomoci prostredníctvom samosprávnych krajov. Nastavenie zatiaľ nie je upresnené. 

Bývalé Gymnázium Mateja Bela vo Zvolene, zdroj: bbsk.sk

Aké iné spôsoby môžu oživovatelia budov využiť?

Práve tým iným spôsobom a ich štruktúrovaniu a získavaniu sa venujeme my. Ide o vratné zdroje od etických bánk, impact fondov, inštitúcií poskytujúcich mezzaninové financovanie, konvertibilné úvery, garancie, filantropický kapitál (niekedy) v SR a Európe. Pri posudzovaní projektov kladú tieto finančné inštitúcie rovnaký dôraz na finančnú udržateľnosť a pozitívny dopad na spoločnosť. 

Čo by sa podľa Vás malo stať, aby bolo na Slovensku ľahšie oživovať spiace budovy?

Zvýšiť daň z nehnuteľnosti nevyužívaných budov, aby vznikol tlak na ich majiteľov, aby boli viac motivovaní a umožnili zveľadenie, obnovu, rekonštrukciu a uvedenie takýchto budov do života.


Galéria Jabloň, Prievidza, zdroj: FB Galéria Jabloň

Rozhovor s členmi tímu Sociálni inovátori.
Sledujte ich na: https://www.socialniinovatori.sk/

Mikuláš Kresánek

Zuzana Kresánková

Vlasta Kostercová

.

Martina Vrzalová