SOCIÁLNI INOVÁTORI POMÁHAJÚ AJ PRI REVITALIZÁCII BUDOV

Môžete nám priblížiť, čo ako Sociálni inovátori robíte?

Venujeme sa financovaniu projektov alebo podnikov s pozitívnym dopadom na spoločnosť, vrátane správneho nastavovania ich podnikateľských modelov, aby boli finančne nezávislé a udržateľné. Teda ide o projekty, ktoré vznikli na to, aby primárne riešili nejakú spoločenskú výzvu, a to finančne udržateľným spôsobom, teda bez odkázanosti na granty alebo nenávratnú finančnú pomoc. Sme katalyzátorom tohto typu financovania a chceme, aby bolo takýchto projektov čo najviac. Spájame tieto “dobré” projekty s finančnými inštitúciami, ktoré sa na financovanie spoločensky prospešných projektov orientujú, napr. etické banky, impact equity fondy, a iné. 

Sme ,,finanční architekti” a staviame na netradičných, inovatívnych spôsoboch financovania, ktoré pripisujú rovnakú hodnotu finančnej udržateľnosti projektov a ich pridanej spoločenskej hodnote. Zdôrazňujeme, že vždy ide o návratné financovanie, ktoré je potrebné vrátiť, a preto je dôležité, aby projekt pri plnení svojej spoločenskej funkcie zároveň stál na udržateľnom obchodnom modeli, resp. aby dokázal produkovať dostatočný príjem, z ktorého je potrebné nielen udržiavať prevádzkový chod projektu, ale finančné zdroje aj vracať. Samozrejme granty sa s týmto typom financovania nebijú, ale nemali by byť primárnym zdrojom financovania, skôr doplnkovým,  a to napr. na rozbeh projektu v jeho najrizikovejšej počiatočnej fáze. 

Ako viete pomôcť záujemcom o obnovu nevyužívanej budovy?

Rekonštrukcia nevyužívanej budovy a jej náplň vhodnými aktivitami a službami je nepochybne tiež projektom s pozitívnym spoločenským dopadom. Záujemcom o obnovu nevyužívanej budovy vieme pomôcť nastaviť obchodný model, predovšetkým z čoho budú plynúť potenciálne príjmy, a finančnú štruktúru, resp. model financovania projektu, tak aby bolo zabezpečené dlhodobé fungovanie projektu. Samozrejme, hlavná vízia novej náplne budovy, kto ju bude využívať a aký bude účel musí vychádzať od iniciátorov obnovy. “Nositelia projektu” musia mať k novému obsahu budovy blízko a “cítiť” s ňou. Bez kompetentného tímu s predstavou nie je možná ani premena, a ani financovanie.

Prevádzame tímy projektov celým procesom fundraisingu, resp. získania finančných zdrojov, vrátane vypracovania podnikateľského zámeru a finančného plánu a komunikácie s finančnou inštitúciou. Možno to znie na prvý pohľad celkom jednoducho, že “vybavíme úver”, no tento proces vie zabrať aj zopár mesiacov a kopec času a energie, pričom sa veci málokedy dejú priamočiaro. S nastavovaním business modelov a financovaním projektov oživovania nevyužívaných budov máme skúsenosti z viacerých projektov, takže vieme častokrát čerpať aj z reálnych „príbehov“. 

Podieľali ste sa už na niekoľkých projektoch súvisiacich s obnovou nevyužívaných budov, môžete nám o tom povedať viac? Aké kroky ste podnikali?

Áno, dokopy sú to v súčasnosti 4 projekty. Nová Cvernovka a Galéria Jabloň sú projekty budovania kultúrnych, kreatívnych a komunitných centier. Tvorba komunít a náplne budov prebieha “zdola nahor”, to znamená že iniciatíva revitalizovať budovy (internátu chemickej priemyslovky v Bratislave a baníckeho učilišťa v Prievidzi) vzišla od ľudí, ktorí mali predstavu o novej funkcii budovy a rozhodli sa pustiť do rekonštrukcie a následnej prevádzky. Po hĺbkovej analýze sme pripravili potrebnú dokumentáciu pre viaceré finančné inštitúcie, projekt im vo viacerých kolách odprezentovali, niekoľkokrát prepracovali, nastavili vhodné zdroje financovania, našli a zabezpečili pre ne samotné financovanie. 

Potom to bolo Gymnázium Mateja Bela vo Zvolene, z ktorého sa má stať nové centrum poskytujúce sociálne, vzdelávacie, komunitné služby s občianskou vybavenosťou. A najnovší projekt je Kaštiel v bratislavskom Čunove, kde má vzniknúť eko-vzdelávacie centrum. Tvorba obsahovej náplne budov a služieb pre spoločnosť prebieha “zhora nadol”, teda iniciatíva obnovy budov vychádza z iniciatív samospráv, konkrétne ide o Banskobystrický kraj a Bratislavský kraj. Pre tieto inštitúcie sme vypracovali štúdie uskutočniteľnosti projektu, vrátane návrhu obsahovej časti a overenia životaschopnosti subjektov v budúcom prenájme budovy, a tým aj schopnosti prispievať k budúcim príjmom projektov.

Existujú finančné mechanizmy, ktorými vie pri takýchto projektoch pomôcť štát / EÚ? Ktoré sú to? 

V Európe je známa sociálna rozvojová banka CEB (Council of Europe Development Bank), ktorá sa zameriava na úvery do projektov v oblastiach sociálneho bývania, zlepšovania životných podmienok, vzdelávania, životného prostredia, kultúrneho dedičstva, zdravia a iných.  

Na Slovensku podporuje projekty v oblasti sociálnej ekonomiky buď priamo alebo cez sprostredkovateľov spoločnosť SIH (Slovak Investment Holding) https://www.sih.sk. Forma poskytovaných finančných prostriedkov je buď úver alebo priama investícia (equity).

Z nenávratných finančných mechanizmov môžeme spomenúť nástroje na podporu sociálnej ekonomiky z dielne viacerých ministerstiev:
– Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny: Investičná pomoci pre registrované sociálne podniky
– Ministerstvo financií  – nastavovanie finančných inštrumentov (garancie, úvery, priame investície), realizovaných aj cez spomínaný SIH.
– Ministerstvo hospodárstva – podpora sociálnych inovácií
– Ministerstvo dopravy – plánovaná podpora dostupného nájomného bývania
– Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie – budúca alokácia finančnej pomoci prostredníctvom samosprávnych krajov. Nastavenie zatiaľ nie je upresnené. 

Aké iné spôsoby môžu oživovatelia budov využiť?

Práve tým iným spôsobom a ich štruktúrovaniu a získavaniu sa venujeme my. Ide o vratné zdroje od etických bánk, impact fondov, inštitúcií poskytujúcich mezzaninové financovanie, konvertibilné úvery, garancie, filantropický kapitál (niekedy) v SR a Európe. Pri posudzovaní projektov kladú tieto finančné inštitúcie rovnaký dôraz na finančnú udržateľnosť a pozitívny dopad na spoločnosť. 

Čo by sa podľa Vás malo stať, aby bolo na Slovensku ľahšie oživovať spiace budovy?

Zvýšiť daň z nehnuteľnosti nevyužívaných budov, aby vznikol tlak na ich majiteľov, aby boli viac motivovaní a umožnili zveľadenie, obnovu, rekonštrukciu a uvedenie takýchto budov do života.

Rozhovor s členmi tímu Sociálni inovátori.
Sledujte ich na: https://www.socialniinovatori.sk/