Môžete nám priblížiť, akú úlohu má vaše oddelenie na BBSK a čomu sa vo svojej práci venujete?

Momentálne traja odborní referenti pre revitalizáciu spadáme organizačne pod Oddelenie územného plánovania a životného prostredia. Jednotlivé fázy projektov si však vyžadujú spoluprácu naprieč celým úradom, takže priebežne sa opierame o odbornosť a skúsenosti našich kolegov a kolegýň z ďalších oddelení – investícií, správy majetku, financií, účtovníctva, právnych služieb, verejného obstarávania, sociálnych služieb, kultúry, prípadne konzultujeme niektoré plány a vážnejšie rozhodnutia s vedením či externými expertmi. Tak ako je každý revitalizačný projekt (a jeho jednotlivé fázy) špecifický, tak sa nedá jednoducho zovšeobecniť naša práca. Dalo by sa ale povedať, že ide o projektový manažment, ktorý si hľadá svoje miesto a priebežne sa aj procesne usádza v kontexte a štruktúre Úradu BBSK. Raz chystáte materiály do zastupiteľstva, potom pripravujete verejné podujatie, inokedy podklady pre architektonickú súťaž, komunikujete s potenciálnymi nájomcami, nastavujete rámce zmluvných vzťahov, alebo vnikáte do svetov cash-flow modelov a finančnej udržateľnosti. Inak povedané, na začiatku je myšlienka a vízia – niekde pred vami ich zhmotnená podoba – a vy robíte všetko preto, aby sa projekt krok po kroku hýbal, a aby ste čo najefektívnejšie nachádzali odpovede a riešenia na viac či menej náročné otázky a problémy, ktoré počas projektového cyklu čakáte alebo nečakáte 🙂

Pracujete na niekoľkých projektoch obnovy, niektoré objekty BBSK možno ešte zakúpi. Ktoré to sú?
Je dôležité povedať, že obnovy budov a areálov tu doteraz boli, a verím, že aj naďalej budú. Klobúk dole za každú zmysluplne oživenú budovu či pamiatku. Asi každý, kto žije na Slovensku, vníma, že nás v tejto oblasti čaká ešte nesmierne veľa práce a je sa v čom zlepšovať. Úspešnosť jednotlivých projektov obnovy – pravdepodobne nielen u nás na BBSK – závisí napr. od dostupných výziev na ich financovanie, od kompetencií VÚC, od legislatívnych rámcov a (nielen legislatívnych) zvyklostí, od aktuálnych personálnych kapacít, od priorít vedenia, od spolupráce s miestnou samosprávou a pod. Na BBSK pod pojmom “revitalizácia” chápeme obnovu v širšom kontexte, kedy nedochádza napr. “len” k zatepleniu a výmene okien (a to vôbec nie je málo! navyše o takýchto aktuálnych projektoch BBSK nemám osobne ani prehľad). Pod “re-vitalizáciou” chápeme “o-živenie”, a teda nutnosť uchopiť projekt nielen v jeho technických rámcoch. Ak napr. budova alebo areál doslúžili a ich pôvodná funkcia nemá perspektívu, je potrebné hľadať nové využitie. Ak budova alebo areál nie je vhodná pre napĺňanie jednej z kompetencií VÚC, je na rozhodnutí vedenia a zastupiteľstva, či takúto nehnuteľnosť vyradí ako neupotrebiteľný majetok, dá ho do prenájmu, alebo odpredá. Riešením môže byť tiež participatívny proces v danej lokalite, ktorý zmapuje a vyhodnotí vhodné a udržateľné využitie danej budovy či areálu, ktoré by malo pozitívny sociálny dopad na danú lokalitu. Presne takto postupujeme pri pilotnom projekte Revitalizácie budovy a areálu bývalého Gymnázia Mateja Bela na sídlisku Sekier – Lipovec vo Zvolene. Jednotlivé projekty revitalizácií nájdete predstavené na tomto odkaze: https://www.bbsk.sk/ROB.aspx

S akými úspechmi a naopak s akými problémami sa pri snahách oživiť budovy potýkate?
Úspechom je, keď projektový zámer získa podporu zastupiteľstva a máte “zelenú”, keď sa do architektonickej súťaže prihlási veľa kvalitných návrhov, keď cítite záujem a podporu dotknutej verejnosti či samosprávy, jednotlivých kolegov a kolegýň, keď sa projekt hýbe ďalej a popri stále nových otázkach nachádzate aj odpovede. Problémy môžu robiť zase majetko-právne vzťahy, limitovaný rozpočet na projekt, niektoré legislatívne postupy či každodenný vandalizmus v danej budove či areáli. Problémom môžu byť ale aj niektoré ustálené spôsoby myslenia a práce samotnej, či nedôvera ako taká. Dovolil by som si pomenovať hypotézu, že akýmsi meta-problémom “u nás na Slovensku” je práve značná miera nedôvery, nielen voči inštitúciám, ale aj voči odvážnejším nápadom ako takým. Keď sa rozhodnete oživovať budovu, narazíte na množstvo úprimných a srdečných podporovateľov, ale zároveň aj na mnoho ľudí, možno aj právom z minulosti frustrovaných, ktorí z nejakého dôvodu neveria vám alebo vášmu projektu. Ak od ich rozhodnutia závisí úspešnosť vášho projektu, tak máte problém. Nezostáva nám nič iné ako komunikovať, komunikovať, komunikovať. Som presvedčený, že otvorenosť, konzistentnosť a vytrvalosť je cesta. A samozrejme nevyhnutne aj výsledky samotné – tie hovoria samé za seba. A za vás.

• 

Na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti v Gymnáziu Sekier či v Revúcej?
V bývalom gymnáziu na sídlisku Sekier – Lipovec vo Zvolene plánujeme tri typy funkcií: sociálne služby, komunitno-vzdelávacie aktivity a drobnú komerciu. To znamená pobytové zariadenie sociálnych služieb pre 40 klientov, ambulantné zriadenie – stacionár pre 20 klientov, centrum voľného času alebo základnú umeleckú školu, rodinnú kaviareň alebo cukráreň s priestorom pre komunitné aktivity a občianske združenia, a menšiu občiansku vybavenosť ako potraviny, drogéria, lekáreň, kaderníctvo a pod. A k tomu adekvátne prispôsobené okolie bývalej školy. Som presvedčený, že ak sa náš projekt podarí dotiahnuť do realizácie rekonštrukcie a úspešného spustenia prevádzky, tak bude nielen veľkým prínosom pre obyvateľov celého sídliska, ale aj dobrým príkladom z praxe, ako možno revitalizovať bývalú socialistickú školu, ktorých máme na Slovensku desiatky. Ešte k tomu spôsobom citlivým a vnímavým ku svojmu okoliu a jeho potrebám, a ideálne spôsobom environmentálne a finančne udržateľným. Držme si palce. Projekt Premeny Prvého slovenského literárneho gymnázia v Revúcej je tiež odvážny a podľa mňa výborný nápad, ako oživiť bývalú školu a zároveň Národnú kultúrnu pamiatku. Spôsob revitalizácie nadväzuje na symboliku tohto miesta, a zároveň sa môže stať novým podnetom pre návštevu mesta i regiónu. Má tu vzniknúť nová kultúrna inštitúcia s literárnym kontextom. Vedeli ste, že autor z Revúcej písal o ceste na mesiac skôr ako Jules Verne? Viac info nájdete tu: https://www.bbsk.sk/pslg-revuca.aspx

Ako by vedel pomôcť štát, súkromný sektor či verejnosť vám a nevyužívaným budovám v kraji ?

Štát: viac vhodne nastavených finančných vratných aj nevratných výziev, efektívnejšie nastavenie procesov verejného obstarávania, zmena “represívneho” prístupu na “preventívny” a “proaktívny”. Napr. nielen postihovanie vlastníkov NKP, ale aj ponúkanie vhodnej a dostupnej podpory, tiež podpory na budovanie komunitných väzieb a spoločných priestorov a ich prevádzku, vzdelávanie a osveta na všetkých úrovniach.

Súkromný sektor: rešpektovanie zákonov, postupov, územných plánov, podpora verejnoprospešných projektov, viac filantropie, ako to bolo v minulosti a spoluprác.

Verejnosť: záujem o svoje okolie, dôvera voči inštitúciám, spolupráca a nadšenie pre veci verejné.

Čo je tiež veľmi dôležité pri revitalizácii objektov je spolupráca s miestnou samosprávou. Veľakrát si projekt žiada riešiť majetkovoprávne veci, zámenu alebo nadobudnutie potrebných pozemkov, aby projekt ako celok dával zmysel. Zanedbaná dôslednosť povoľovacích konaní v okolí objektu v minulosti nám často robia vrásky na čele. Zrazu zistíme, že nemáme prístup k hlavnej fasáde objektu, alebo sú pozemky zaťažené bremenom, čo je problém pri financovaní bankou.

• 

Čo by bolo treba zmeniť, čo by sa malo stať, aby bolo na Slovensku jednoduchšie oživovať spiace budovy?
Nechcem, aby tu na základe predchádzajúcej otázky vznikol dojem, že štát, miestna samospráva, súkromný sektor a verejnosť “sú na ťahu”, kým my na BBSK robíme všetko, čo môžeme. Všetci sa máme čo vzájomne učiť. V tejto oblasti nás čaká ešte nesmierne veľa práce a je sa v čom zlepšovať a to na všetkých úrovniach. Za mňa je to do veľkej miery o (krehkej) dôvere, ktorá sa buduje ťažko a pomaly, kým stratiť sa môže veľmi ľahko a rýchlo. A zároveň dôvera a výsledky sú kolobeh, kde mám napr. momentálne pocit, že v našich revitalizačných projektoch sme práve “na ťahu my”- aby sme projekty zrealizovali a priniesli plánované výsledky. Dôveru by som doplnil ešte o “vzťah” – v zmysle vzťah k miestu a mestu, kde žijem, kde sa pohybujem, kde každé ráno či večer chodím okolo. Mám na mysli možno ďalšiu meta-rovinu a charakteristiku “nášho národa”, v kontexte kultúrnych, ekonomických a celkovo spoločenských zmien, ktoré my a generácie pred nami žijú a spolutvoria (a ktorými sme my spolutvorení). Raz keď kritickej mase v našej krajine začne záležať nielen na tom, ako mám doma povysávané, ale aj na tom, ako vyzerá priestor medzi mojím domom a chodníkom, nebodaj medzi chodníkom a cestou, vtedy sa budú ľahšie oživovať spiace miesta. To už ale nechám radšej sociológom, historikom a ďalším odborníkom. Zmeny sú pomalé, ale bez nás sa diať nebudú 🙂

•