It always seems impossible until it’s done.

Nelson Mandela

Ak na prednáškach, diskusiách a iných podujatiach, kde nás pozývajú, uvádzame rôzne dôvody opustenosti budov, nižšie uvedené výstupy z konferencie v Prahe ponúkajú riešenia. Tento článok nie je nejaká odborná práca, ale chce inšpirovať. Téma je aktuálna, aj Open Houses v Česku si tento rok v máji vybrali práve prázdne domy. Navyše, v deň konania konferencie Prázdné domy jako příležitost, sa v Prahe konala aj napoly konkurenčná konferencia o industriálnych stavbách a napriek tomu boli priestory tej prvej naplnené.

Spolok Prázdné domy má vo svojej mape 4000 objektov, funguje 5 rokov, má 30 000 like-ov na Facebooku a jeho členovia a členky sa pustili napríklad aj do oživovania kaplnky pri Barrandove (zachranakapli.cz). Konferencia vznikla ako logické vyústenie aktivít spolku Prázdnych domov, v rámci ktorého približne 20 aktivistov a aktivistiek organizuje platené prechádzky, výlety autobusom, propagujú dražbu zámku, či nočné prehliadky. Ich stránka je veľmi živý infoportál, napr. aj o benefičných akciách na záchranu pamiatok.

Jeden zo zakladajúcich členov spolku Prázdné domy, Petr Zeman, po skončení tohtoročnej konferencii povedal, že: “Mohli jsme to udělat už mnohem dřív.”, aspoň však voľne nadviazali na minulý rok, keď sa konala Inpsirativní konference Oživujeme prázdné domy v oživenom objekte Kasárna Karlín. Organizovala ju Mestská časť Praha 8, Prázdné domy a Nadace Via. Zrejme kvôli (ne)slávnej Klinike bolo ešte treba pripomínať, že téma opustených budov v súčasnosti už v Česku nemá takmer nič so squatingom a na Slovensku už vôbec nie. 

Tohtoročná venue Invalidovna bola takisto maximálne tematická. Pôvodne mala mať tiež zlý osud, keďže od roku 2002 po potope chátrala, no nakoniec sa bude renovovať (niečo ako bratislavský Pisztoryho palác). Vzhľadom na rozľahlý priestor tu bola možnosť mať vlastný prezentačný stánok, a tak sa chodbami niesli podporné úsmevy, všetci sa zoznamovali a ponúkali si navzájom „placky“ svojich projektov.

Čo sa týka samotných príspevkov, veľa z úvodných a záverečných slov sa opakovalo, „kdyby nebyl takový blázen….“, našťastie väčšina zúčastnených bola (tu nadväzujem na citát pod nadpisom), a tak vzniklo množstvo skvelých projektov a konverzií nevyužívaných budov. Najinšpiratívnejšia bola škála týchto projektov – časová, majetkovo pomerová, čo sa týka prístupu, mierky, atď. Od hradu, ktorý vznikol zo zrúcaniny po desiatich rokoch, cez záchranu vily či bývalých kúpeľov (téme nadmieru aktuálna aj u nás, keďže máme na Slovensku šialené množstvo chátrajúcich objektov bývalých kúpeľov, viď Architektúra starostlivosti od OZ Archimera), až po priam „časozbernú“ premenu rozsiahleho funkcionalistického objektu. Celkovo padalo málo negatívnych slov, takže konferencia bola veľmi nabíjajúca. Hoci neprišli/neboli pozvaní žiadni zahraniční odborníci a odborníčky, nechýbalo to.

Organizátori sa rozhodli pre rozdelenie do troch blokov a nezabudli ani na štátnych aktérov, pomenovali problematické úrady a prístupy, ale nezabudli pochváliť tie fungujúce. V pozitívnom zmysle sa skloňoval najmä Památkový ústav. 

Teraz viac k obsahu konferencie: 

1. blok (obce, štát a velké organizácie) V tomto bloku sa pekne ukázala škála, na ktorej je možné s nevyužívanými budovami v rámci štátnej správy pracovať, od malej obce až po štátny úradný kolos. 

Správa majetku hlavního města – úrad má na starosti majetok ľudí, ktorí zomrú bez dediča, majetok zabavený z kriminálnej činnosti, atď. Majetok prednostne ponúknu ostatným štátnym úradom, inštitúciám, obciam a následne dražia. Od tohto roku už online. Mali však zlú skúsenosť s dočasným prenájmom, keďže nájomníci ani po uplynutí zmluvy ďalšie tri roky neodišli. 

Zámek Stvolíky s parkom v dedine, kde sa ho ujala starostka a 10% percentami rozpočtu obce ho podporuje miestne zastupiteľstvo. 

České dráhy – príspevok pripomínal skôr vlastnú reklamu na jednu časť dráhy v Prahe, ktorú revitalizujú. 

2. blok – tretí sektor – jednotlivci, spolky, iniciativy 

Blok ukázal prierez prístupov, jednak budovami rôznych historických období a jednak škálu možností nadšencov, či už majiteľov a majiteliek oživovaného objektu alebo spolkov, ktoré oživujú budovu bez vlastníctva.

Hrad Hartenberg má jeden z najdlhších príbehov. Nadšený majiteľ získal zrúcaninu, ktorú niekto s vlastnými záujmami dvakrát vypálil a napriek tomu v priebehu desiatich rokov s pomocou dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zo 76 krajín obnovili kaplnku, a zároveň pridali sociálny rozmer podnikania, keďže zamestnávajú Rómov a Rómky. 

20 rokov opustené secesné Jablečné lázně v Jablonci nad Nisou, z ktorých v 60. rokoch odstránili ozdobné prvky z fasády, sa snaží niekoľko rokov oživiť spolok ArtproProstor a to pomocou predstavení, čítačiek, či trhov. Na tomto príspevku bolo vidieť, ako je možnosť obnovovať a oživovať nevyužívaný štátny majetok silne naviazaná na to, akí predstavitelia štátu sú práve v úrade.

3. blok – komercia + dostupné bývanie

Blok zarezal aj do oblastí mimo nadšených jednotlivcov a spolkov. Prednášajúci ukázali, ako si môžu aj investori a rôzne väčšie stavebné, či iné skupiny vybrať pre svoje projekty okrem novej výstavby aj prázdne či poloprázdne objekty. 

Funkcionalistický Dúm Radost na Žižkove z roku 1934, ktorý slúžil Všeobecnímu penzijnímu ústavu a od 1989 ako Dúm odborových svazú (taký náš Instropolis). V súčasnosti prevádzkuje Střecha Radost – majitelia však oslovili realizátora Střecha Lucerny. V lobby je funkcionalistická Kavárna Radost, do ktorej umenie „dodáva“ Chemistry Gallery, a na vyváženie toľkej radosti sa majitelia rozhodli v objekte s humorom otvoriť aj Bar Smutek. Podľa propagačného letáku majú plán aj na butikové kino. Dve krídla vyčlenili v súčasnosti umeleckým ateliérom a umožňujú prenajímanie od jedného mesiaca po päť rokov. Majú coworking, zasadacie miestnosti a veľkú sálu. Budova je však z veľkej časti nepoužiteľná kvôli zastaranosti a energetickej neefektivite. Neskôr zrejme bude celý objekt slúžiť ako co-living, tzv. komunitné bývanie- menšie priestory bytov so zdieľaným vybavením ako kuchyne, posilňovne a iné.

Pražská správa nemovitostí robí konverzie bytových domov, pričom dočasne zapĺňajú pred rekonštrukciou všetky priestory nájomníkmi- ponúkajú priestor umelcom, ale aj na bývanie. Časť budov prenajímajú aj po rekonštrukcii a časť predajú, ale na začiatku ide prevažne o poloprázdne budovy. 

Bývalá fabrika Temný dúl v Krkonoších. Majiteľ z oblasti cateringu, ktorý má vzťah k danému kraju plánuje v objekte kaviareň, múzeum a aj ďalšie funkcie. Konala sa tam už dokonca aj svadba, natáčanie videoklipu a rôzne iné podujatia.

Kiež by sa táto móda dostala na Slovensko, aj keď máme svoje lastovičky. Napríklad osvietený majiteľ bývalej Tlačiarne Svornosť, ktorý umožnil objekt vykuchanej bývalej tlačiarne pred jej prestavaním aj počas rekonštrukcie využívať na rôzne podujatia. 

Off program

Refill Ostrava vznikol na žiadosť mesta Ostrava a sprostredkovávajú dočasné využívanie budov a priestranstiev v Ostrave. Majú kanceláriu od roku 2018, ktorá služby poskytuje zadarmo. Takže český Detroit svoju priemyselnú históriu nezanedbáva a naopak zúročuje. Ponúkajú konzultácie, právnu podporu a monitoring.  

Vila Fiala v dedine, kde pestovali ruže, manželský pár spolu s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami zachraňujú chátrajúcu vilu, ktorej sa obec snažila zbaviť predajom. 

Barokní dúm pri dedine s 18 obyvateľmi po Sazke, ktorá v okolí chcela vybudovať golfový areál, kúpil majiteľ, ktorý žil pôvodne v zahraničí. Usporadúvajú tu skautské a iné podujatia.

Funkcionalistickú Kralovu vilu v Prachaticích z roku 1931 zachraňuje  spolok nadšencov, ktorý ju vypratal, odstránil plesne, ale musel svoje snahy pozastaviť, pretože nad osudom vily stojí územný plán, ktorý má iný plán než jej zachovanie. 

Aký by mohol byť message konferencie 

Nevyužívané objekty by mohli byť v menších obciach priestorom pre rozvoj miestnej kultúrnej a občianskej vybavenosti. Dôležité je nevzdávať sa a chápať, že určité vzťahy, či už so súkromnými vlastníkmi alebo mestom, treba budovať dlhodobo. Zo skúsenosti počas expedície v rámci Designbloku do Uhelného mlýna by som ešte doplnila, že prísť niekam ako veľký Pražák, alebo Bratislavčan a robiť tam miestnym osvetu, nie je najlepší nápad. 

Trošku moralizovania na záver: napriek časovej a finančnej náročnosti si snáď aj slovenskí investori či spoločnosti pôsobiace na Slovensku budú vyberať revitalizáciu už existujúcich objektov či brownfieldov, aby nemuseli vytvárať umelý marketing cez miesta, ktoré sú na hony vzdialené, ale mohli ich stavať na reálnej autentickej histórii.

Keby ste ešte stále neverili

Oživené priestory sú skvelé a extra práca na nich naviac má zmysel; sú jedinečné a podnecujú nové nápady. Pozrite sa na nasledujúce projekty: Industra Brno, Hyb, Pražské kreativní centrum, Prostor39, Distillery, Petrohradská kolektiv, Statek v Tursku, Nádraží Lčovice, Moving station, Plzeň zastávka, Perla, Ve Mlejnech, Zauhlovačka, Bio Sibiř,… A na Slovensku: Nová Cvernovka, Klub v Košiciach, Stará Tržnica, Stará Jedáleň, Gymnázium Sekier vo Zvolene, Galéria Jabloň v Prievidzi a ďalšie.

autorka: Hana Kucharovičová