Filiálka mlčí už 35 rokov
autorka textu a fotografií: Bianka Masaryková
Mladá garda, Riazanská, Pionierska, Ursínyho…tu sa končí naša cesta. Pri
výstupe z električky cestujúcich privíta nový obytný súbor Pri Mýte. Paneláky
vyvolávajú v ľuďoch zmiešané pocity. Architektúra, ktorá by mohla konkurovať
sídliskám v Maroku, nezapadá do charakteru Nového Mesta. Nie sú to však iba
bytovky, ktoré vyvolávajú v okoloidúcich silné emócie.
Železničná stanica Bratislava filiálka mlčí
Mlčí už takmer 35 rokov a jej budúcnosť nevyzerá veľmi nádejne. Pomocou konskej
železnice prichádzali do hlavného mesta stovky cestujúcich a nákladných vozňov.
Svoju funkciu nezmenila ani po modernizácii. V druhej polovici devätnásteho storočia
už cez stanicu premávali parné lokomotívy. Poslednú prestavbu realizovali po druhej
svetovej vojne, keď parný pohon nahradili dieselové motorové vlaky.
Prevádzka sa oficiálne skončila 1. júna 1985, keď bola stanica vyradená
z elektrifikácie trate (Púchov) – Trnava – Bratislava.
Plán na opravu stanice bol skloňovaný už v mnohých dokumentoch. Najčastejšou
príčinou boli zápchy v oblasti Račianskeho, Trnavského mýta a Šancovej.
V súčasnosti sa o obnove stanice Bratislava filiálka hovorí aj v štúdii realizovateľnosti
uzla Bratislava. Štúdia má štyri alternatívy, oprava a modernizácia Filiálky je však
súčasťou najdrahšej možnosti (oprávnené náklady 872,7 – 882,8 milióna eur).
Vyjadrenie o súčasnej situácii nám poskytol aj hovorca ŽSR Ľubomír Mitas.
„Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) preferujú také riešenia, ktoré majú najväčší
prínos v oblasti zvýšenia bezpečnosti a zrýchlenia dopravy, zlepšenia komfortu pre cestujúcich obyvateľov hlavného mesta a jeho okolia. Vybudovanie stanice Filiálka
patrí práve medzi takéto riešenia a ŽSR sú ako manažér železničnej infraštruktúry
pripravené v súčinnosti s ministerstvom dopravy, miestnej a regionálnej samosprávy
hľadať najvhodnejšie riešenie v rámci celého „Bratislavského uzla. V súčasnosti
prebieha proces posudzovania (štúdia realizovateľnosti je jedným z podkladov).”
Definitívny termín ukončenia štúdie sme však nezískali.
Zelená hliadka
V roku 2016 sa občianska iniciatíva Zelená hliadka (spolu s ďalšími iniciatívami)
rozhodla pomôcť chátrajúcemu areálu stanice. Za niekoľko mesiacov sa im podarilo
pomocou pravidelných čistiacich akcií odstrániť 114 ton odpadu od Trnavského mýta
až po opačný koniec Kukučínovej. Pribudol i bezpečný priechod cez koľajisko, vďaka
ktorému už okoloidúci nemusia preskakovať koľajnice či odpadkové koše. Viac sa
o činnosti Zelenej hliadky v oblasti Filiálky dočítate na nasledujúcom odkaze:
https://dennikn.sk/blog/531852/tragedia-filialky-a-nas-co-okolo-nej-byvame/ .
O zmenách, ktoré sa v areáli dejú, nás informoval aj Matúš Čupka, jeden zo
zakladajúcich členov Zelenej hliadky: „Ako Zelená hliadka sa nepravidelne venujeme
tejto lokalite. Naposledy sme minulý rok v lete zorganizovali podujatie zamerané na
zber odpadu v rámci akcie Naše mesto. Je obrovská škoda, že ani mestská časť, ani
mesto, ani železnice nevyvíjajú v tejto lokalite aktivity aspoň vo forme dočasného
využitia priestoru.“
“Čaro” grafitov
Stanicu sme tento rok prišli pozrieť aj my. Pohľad na ňu nás neprekvapil, ani
nenadchol. Fasáda, ktorú pred niekoľkými rokmi dobrovoľníci premaľovali nabielo,
znovu „skrášľujú“ grafity. Svoj pôvab stratili aj farebné okenice, niektoré okná sú
rozbité a ich súčasti vytrhané. Do areálu sa vrátil aj odpad. Vankúše, ktoré pravdepodobne slúžia ľuďom bez domova, plastové tašky obaly. Neesteticky pôsobí aj rozpadnutý múr, ktorý provizórne oddeľuje stanicu od nových bytoviek.
ŽSR a ich majetok
Prečo však ŽSR neschválili dočaný prenájom stanice verejnoprospešným aktivitám?
Príklady podobnej záchrany budov môžme nájsť aj v Bratislave. Či už sa pozrieme na kultúrne centrum Nová Cvernovka alebo komunitné centrum Stará jedáleň. Na našu otázku o využití Filálky nám taktiež odpovedal hovorca ŽSR Ľubomír Mitas: „K prenájmu samotnej stanice
uvádzame, že táto budova nie je v stave vhodnom na obvyklé užívanie, a preto ani
nemôže byť predmetom nájmu. Budova vyžaduje investície, resp. opravy, ktoré by podľa nás neboli vynaložené účelne a hospodárne (či už zo strany nájomcu alebo
ŽSR). Je predpoklad, že budova bude v budúcnosti asanovaná.”
Záujem o tento dôležitý priestor by nemal padnúť iba na plecia dobrovoľníkov.
Svoj záujem by mali prejaviť okrem obyvateľov Nového Mesta aj Železnice
Slovenskej republiky. Ak štátne inštitúcie nenachádzajú náhradné využitie
podobných budov, chátra majetok nás všetkých.